Bratislava - Václav Havel poměrům na Slovensku rozuměl, pád zbrojařských firem s desítkami tisíc zaměstnanců nezpůsobil a po rozpadu společného státu jeho silná osobnost zemi za řekou Moravou chyběla.

Tak vzpomíná na prvního nekomunistického československého prezidenta slovenská premiérka Iveta Radičová. Ta považuje Václava Havla za svůj politický vzor a vzpomíná na poslední setkání s ním při příležitosti předání Ceny Jána Langoša letos v říjnu. "V jeho očích bylo pořád plno života, nápadů i nadhled," říká slovenská premiérka.

V rozhovoru, ve kterém odpovědi Ivety Radičové necháváme ve slovenštině, premiérka také rozporuje roky zažitý názor, že byl Václav Havel tím, kdo zavřel slovenské zbrojní továrny. "To pravda není. Ještě před listopadem 1989 připravovala slovenská komunistická vláda přechod výroby zbrojovek na výrobu civilní. Místo tanků se měly vyrábět buldozery," říká premiérka.

A.cz: Proč je podle vás pro společnost důležité míti Havla? Měl by dnes člověk jeho názorů a postojů šanci dostat se do vysoké politiky, kde často vítězí ty nejostřejší lokty - a uspět v ní?

Václav Havel bol morálnou autoritou v časoch totalitných a takým pre mňa ostal dodnes. Som presvedčená, že pád totalitného režimu v novembri 1989 by bez Václava Havla zďaleka nebol taký zamatový a nežný. A som presvedčená, že doteraz sa mu za tú zamatovosť a nežnosť neodstalo dostatočného uznania. Keď sa Václav Havel stal československým prezidentom, ani vtedy nezabudol na dôležitosť morálky v politike a neustále nám to pripomínal. V tom pre mňa Václav Havel bol a vždy aj zostane vzorom. Politika práve dnes  nutne potrebuje ľudí, ktorí budú, podobne ako Václav Havel, bojovať proti lži, falši a korupcii a budú presadzovať hodnoty a morálku vo verejnom živote.

A.cz: Jaké jsou vaše osobní vzpomínky na Václava Havla? Je okamžik, který vám utkvěl v paměti?

Bolo to niekedy v polovici osemdesiatych rokov. Práve v tom čase som si prečítala jeho esej Moc bezmocných. Bola pravdaže vtedajšími politickými kruhmi zakázaná a šírila sa len v samizdate. Esej povzbudzuje občanov totalitných režimov nájsť v sebe odvahu nežiť v klamstve a vzbúriť sa napríklad aj voči takým nezmyselným nariadeniam, akým bolo do výkladu zeleninárstva medzi cibuľu a mrkvu umiestniť plagát s heslom: "Proletári všetkých krajín, spojte sa!" Havel v eseji podčiarkuje, že dôstojný život sa dá prežiť len tak, ak sa nepodriadime tyranii klamstva. Ten oslobodzujúci pocit, ktorý sálal z jeho eseje, bol natoľko oslobodzujúci, že si ho pamätám dodnes.

Druhý veľmi silný zážitok s Václavom Havlom som mala v novembri 89, keď na pražskej tribúne povedal to svoje známe a dnes už rôzne interpretované: "Nech láska a pravda zvíťazí nad lžou a nenávisťou". S odstupom času aj samotný Havel vysvetľoval svoje slová zo značného nadhľadu. Lenže musím sa priznať - ja jeho slová beriem veľmi vážne dodnes. Dodnes som presvedčená, že svet sa dá pohnúť k lepšiemu. Ak by som o tom nebola presvedčená, do politiky by som nešla.

A do tretice - keď si pán Havel prišiel napriek zlému zdravotnému stavu prebrať medzinárodnú Cenu Jána Langoša. Bolo to 10. októbra v Prahe. Nevedela som, že naše stretnutie je posledné. Rozprávali sme sa. V jeho očiach bolo všetko to, čo bolo preňho typické predtým, než výrazne oslabol kvôli chorobám - bolo v nich plno života, nápadov, ale aj nadhľad. Mal aj slávnostný príhovor. Žiadal nás, všetkých prítomných, aby sme vyžarovali to, čo bolo typické pre Janka Langoša - vnútorný pokoj, pretože ten je najdôležitejší.

A.cz: Chystá slovenská vláda nějakou formu piety, smutku?

Pravdaže. Václav Havel bol prvým demokraticky zvoleným československým prezidentom, bol teda aj prezidentom slovenským. A my, Slováci, sme si ho nesmierne vážili. V piatok 23. decembra vláda vyhlásila štátny smútok. Okrem toho skupina jeho slovenských priateľov pripravuje v Bratislave spomienku na Václava Havla, ktorá by mala byť v tom istom čase, keď bude v Prahe jeho pohreb.

A.cz: Slovensko po rozpadu federace o Václava Havla jakoby "přišlo". Nechyběla Slovensku podobná osobnost - tedy člověk, který se nebál jít proti proudu?

Chýbala nám najmä taká morálna autorita, akou Václav Havel bezpochyby bol. Chýbal nám taký "havlovský" hovorca pravdy, ktorý by si, tak ako on, nekládol otázku, či sa oplatí žiť v klamstve, ako to robili mnohí v časoch dvojakej morálky počas totalitného režimu. Jednoducho, veľmi dobre vedel, že nemožno klásť otázku, v ktorom období byť či nebyť hovorcom pravdy. Človek hovorcom pravdy skrátka je alebo nie je, bez ohľadu na obdobie.

A.cz: Jak s odstupem hodnotíte to, co bývalo Václavu Havlovi vyčítáno - tedy určitá necitlivost, neznalost poměrů na Slovensku?

Som presvedčená, že Václav Havel rozumel Slovákom a mal ich rád. Nikdy pri stretnutiach s ním som nemala pocit, že by nepoznal pomery na Slovensku. Veď ešte v časoch disentu mal na Slovensku niekoľko dobrých priateľov ako Miro Kusý či Milan Šimečka, s ktorými sa pravidelne stýkal.

A.cz: Pro lidi v některých částech Slovenska se Václav Havel stal tím, kdo jim zavřel zbrojní továrny a připravil je o práci. Ovlivňuje tento krok dodnes slovenskou ekonomiku? A byl správný?

Pravdou je, že zbrojársky priemysel nezastavil Václav Havel. O konverzii zbrojárskeho priemyslu sa rozhodlo ešte pred Nežnou revolúciou. V týchto dňoch sa slovenské médiá venujú tomu, že ešte začiatkom novembra 1989 slovenská komunistická vláda na čele s predsedom Pavlom Hrivnákom pripravovala prechod výroby zbrojoviek na výrobu civilnú, povedané inak - z tankov sa mali preorientovať na výrobu buldozérov. Potvrdzuje to aj správa z 13. novembra 1989, ktorá vyšla v denníku Smena. Ročný obrat výroby odhadovali na 40 miliónov západonemeckých mariek.